Rada by som na Slovensku širšie predstavila pojem, ktorý sa udomácnil medzi zahraničnými „konzumentmi“ vlny. Slovné spojenie, ktoré v angličtine znie „breed specific yarn“ sa dá u nás preložiť ako priadza špecifikovaná plemenom ovce. V skratke, vlnený produkt bude označený konkrétnym plemenom ovce, z ktorej vlna pochádza, a nielen ako „vlna“, (napr. 100% Suffolk namiesto 100% vlna).
Je to jedna z tých vecí, ktoré sú skôr znovuobjavené a zvedomené než nové. Keď sa v minulosti chovali ovce na vlnu, bežný človek si logicky zhotovil vlnené výrobky z lokálnej vlny. Vedel, aké sa v okolí chovajú ovce a jednoducho použil materiál, ktorý mal.
V poslednej dobe, keď vlna mierne vymizla z našich životov a vlnársky priemysel z krajiny, sme však trošku sfajnoveli. Jediné slovo, ktoré ako doplnok k vlne poznáme, je „merino“.
Mnoho ľudí si myslí, že je to iný, špeciálny materiál, alebo že má vlastnosti ktoré iná vlna nemá.
V skutočnosti merino je jedno zo stoviek plemien oviec. Vlastnosti má úplne rovnaké ako všetka ovčia vlna, s tým rozdielom, že bolo stáročia šľachtené na vlnu (najmä v Španielsku). Dodnes je to teda plemeno, ktorého vlna môže dosiahnuť najvyššiu jemnosť. Udomácnilo sa v Južnej Amerike, Austrálii či na Novom Zélande. Chov merinových oviec má však aj svoje odvrátené stránky – keďže je to lukratívna komodita, často je zisk z vlny na prednejšom mieste ako to, aby sa zvieratá mali dobre. Ovce sú prešľachtené, aby mali čo najviac vlny a následne sú náchylnejšie na choroby, parazity a iné neduhy. Pre tú jemnú vlnu treba len určité špecifické podnebie a mnoho zvierat pre ňu trpí.
Okrem toho jemná vlna má sama o sebe aj nevýhody – je omnoho menej odolná voči treniu, viac žmolkuje, je náchylnejšia k splsteniu.
Naše vlnené preferencie sa teda stali trošku jednostrannými.
Práve preto je veľmi dobre, že na scénu prichádza (resp. vracia sa) princíp rozlišovania vlny podľa plemien oviec. Tých existuje cez tisíc a každé má trochu inú vlnu. Líši sa dĺžkou, hrubosťou, zvlnením, pružnosťou, mastnostou, náchylnosťou k splsteniu atď. Tým, ako sa pohybujú tieto premenné, sa potom logicky menia aj vlastnosti priadze, ktorá sa z konkrétnej vlny vyrobí. Na vlastnosti vlny nadväzuje aj postup jej spracovania – krátka a jemná sa bude česať a priasť úplne inak ako dlhá a suchšia (a to platí ako pre ručné spracovanie, tak pre priemysel).
A to je ten kúzelný kľúč k múdremu používaniu vlny – každá z variant sa hodí na niečo iné. Teoreticky teda neexistuje „zlá“ vlna, ale len nevhodne zvolené spojenie medzi typom vlny a projektom. Bol by napríklad nezmysel napchať kvalitné jemné merino do izolácie alebo z neho tkať koberec, alebo čiapočku pre dieťa vyrobiť z hrubej vlny Valašky. Keď sa človek oboznámi s vlastnosťami konkrétnych druhov vlny, dokáže lepšie rozoznať, ktorá sa hodí na nosenie na telo, ktorá na vrchný odev, na odolné rukavice či ponožky, prípadne na bytové textílie, koberce či plstené tašky.
Dôležitým faktorom využitia vlny je aj starostlivosť chovateľa. Keďže dnes vlnu takmer nikto nevykupuje, pre chovateľov by to bola zbytočná práca navyše a často aj potenciálne kvalitná vlna je znečistená viac než je nutné a končí v ohni, kafilériách či na skládkach. Na nápravu tejto situácie je ale potrebná zmena na viacerých úrovniach, od financií, štátnej podpory malých chovateľov aj veľkých podnikov až po povedomie verejnosti a tvorbu dopytu.
Často sa hovorí, že slovenská vlna je hrubá a „pichľavá“. To je však zjednodušené konštatovanie. Je pravda, že kvôli podnebiu sa u nás nevyprodukuje taká jemná vlna ako v Austrálii. Hlavne však zaváži fakt, že nesmierne klesol odbyt vlny a tým pádom sa záujem chovateľov sústredí skôr na ekonomicky udržateľnejšie mäsové a mliečne plemená. Okrem tradičných Valašiek a Cigají sa však už na našom území aj tak chová nespočet ďalších plemien: Suffolky, Romney Marsh Kent, Texel, Zwarbles, Black Nose Valais, Bergschaf, Ouessantská ovca atd. Máme tu teda širšiu škálu rôznej vlny, ktorá síce nedosahuje jemnosť austrálskeho merina, ale tým pádom nemá ani mnohé jeho nevýhody. Stačí teda obrazne nehádzať vlnu do jedného vreca (aj tak sa tam nezmestí :-D) a zvážiť vlastnú citlivosť na vlnu a popremýšľať, na čo sa ktorá môže hodiť.
Ľubica Noemi Kováčiková, MANUZONA